Sector, games.cz, ale aj väčšie svetové stránky sa rozhodli šikovne umiestňovať verdikt spolu s magickým číslom pekne hore v záhlaví článku, aby sa priemerný čitateľ nemusel priveľmi unúvať. Keby komentáre k článku neboli na konci, onedlho aj zabudneme, na čo majú naše myši koliesko.

A keď už sa ku komentárom dostaneme, väčšina s číselným hodnotením nesúhlasí a vyjadrí radšej svoje, správne. To všetko samozrejme opäť len v krátkej forme x celé nula. Za desatinnú čiarku niekedy pre doplnenie vkladáme osobné invektívy na adresu recenzenta o jeho príslušnosti k niektorej menšine.

Číselne vyjadriť hodnotenie hier je háklivá záležitosť. Záleží na preferenciách vydavateľa, okamžitej nálade recenzenta, jeho skúsenostiach a zlé jazyky hovoria, že aj na tom, odkiaľ prišli sponzori. Najlepšie by bolo, ak by sa vôbec nepoužívali, no na prehľadnosť je nutný aspoň náznak rámca.

V dnešnom pokrútenom svete recenzií, lobovania a zvláštnych marketingových ťahov veľkých vydavateľov len ťažko možno akceptovať, že to či ono hodnotenie sa aspoň snaží o objektivitu. Čo nedostane desať z desať, je slabé. Magazín, ktorý AAA titulu udelí sedmičku, podľa čitateľov len naháňa kliky a tak ďalej. Pritom ak berieme do úvahy priemer, ten je päť, či päťdesiat percent. Všetko nad tieto čísla vypovedá o tom, že hodnotený titul je nadpriemerný, ale výšiny plné desiatok a pozitívnych názorov kritikov by mali obsadiť naozaj len kultové kúsky. Problém zrejme nastal na strane vydavateľov, ktorí vysoké hodnotenia automaticky spájajú s miliónmi dolárov v tržbách, ale aj na strane konzumentov tejto formy zábavy, ktorí sa takto naučili, že čo má desať, to je dobré.

Zaujímavým nedávnym príkladom tohto zvláštneho hype fenoménu je PS3 titul Last of Us. Hra desaťročia, labutia pieseň PS3, bezprecedentný herný a umelecký zážitok. Musím priznať, že zmasírovaný marketingovou kampaňou ťažkého kalibru som ani ja neodolal a kúpil si hru takmer ihneď po vydaní.

A výsledok? Nuž, zhrniem ho do dvoch otázok. Je Last of Us naozaj taký neuveriteľný a úžasný titul? Je nadpriemerný. Je to hra desaťročia? Pravdepodobne nie. Ak by som si spravil záver podľa hodnotení veľkých herných médií, nemohol by som spraviť nič iné, ako vložiť inštalačku hry do prachuvzdornej skrinky, nasvietiť ju žiarou reflektorov a pravidelne sa pred ňou ráno modliť k bohom hernej slávy.

Ako je možné, že hypom a neuveriteľným marketingom dokáže vydavateľ ovplyvniť ešte aj recenzentov, ľudí, ktorí by mali vnímať veci triezvo? Áno, Last of Us je nepochybne nadpriemerné, ale desať z desať? The best, the one, the only? Béčkový príbeh, priemerná AI, grafika, ktorá by na výkonnom PC mohla byť lepšia? Naozaj je toto vrchol, herná nirvána?

Som za písomné hodnotenia, čísla už asi nebudem uznávať. Aj zo subjektívneho názoru recenzenta dokáže priemerne inteligentný čitateľ vydedukovať, či náhodou nie je hodnotenie znížené alebo zvýšene len kvôli autorovým osobným preferenciám. Nepáči sa mu sandbox? Bod dole, u mňa hore. Hra umožňuje asymetrický multiplayer, ktorý ide s dobou? Autorovi sa páči a ja som za čistý single. Dáva bod, beriem bod. A takto to môže fungovať donekonečna.

Či to náhodou nebude celé o lenivosti. Ešte aj tie hodnotenia niekto robí za nás, aby sme nemuseli v dnešnej dobe rozmýšľať.